http://w.tt/1qRP2vx
Skoro som tam. Ešte chvíľa. Musím prísť včas. Nesmiem dopustiť aby mu niečo urobili. Len som si odfúkla, konečne som tam bola. Pozrela som sa dole z kopca a videla toho dráčka. Čierna koža, plutvový chvost na živo vyzeral krajšie. Cítil som jeho strach, ale ja odvahu a pripravenosť zaútočiť ak by sa odhodlali mu ublížiť. Jeho telo bolo pokryté slizom, teda možno sa mi to len zdalo. Jeho vzrast bol minimálny, pretože stabilitu udržiava na svojich štyroch nohách. Dokázal sa postaviť na dve ale pre neho je lepšie kombinácia štyri. Na hlave mal zaoblené ako keby paličky, alebo niečo také (také aké mal bezzubý v ako vycvičiť draka). A tie oči, ktoré mali čiernu zreničku veľkosti mandarínky a dúhovka bola svetlo žltej až zelenej farby.
Potrebovala som sa dostať k nemu. Musím to nejak vyriešiť, hlavne tak aby ma nikto nevidel. Dôležité je, aby som ho odviedla odtiaľ. Neviem kedy tu budú chalani, ale nemôžu ma vidieť a to hlavne ako pomáham drakovi. Tí by ma zabili. No problém je, že neviem ako to všetko urobiť. Musím ho jednoducho odtiaľ odviesť.
Opatrne som sa mrštenými pohybmi predierala dolu k nemu. Preskakovala som kamene, hrvole a tie zasraté odpadky. Ako môže niekto takto znečisťovať prírodu. Musela som ísť cez vodopád. Iná cesta nie je, jedine ak rovno skočím, ale to mi potrvá pokým vyleziem z jazera. Nejak som to dala a zo šplhala k nemu. Stál tam nehybne a hľadel mi do očí. Vyzerá tak bezmocne, ale je silný, nikomu by som neželala nasrať tohto draka.
Jeho ostré zuby dokážu roztrhať aj slona, či niečo zo železa. Moc informácií? Aj pre mňa. Sama neviem odkiaľ beriem tieto informácie. Snažím sa so všetkých síl, aby som aspoň trošku niečo vedela a ono to mám niekde v hlave. Ani sa to nezdá, koľko máme v hlave informácií.
Teraz je podstatné, aby som odtiaľto dostala Storm. Áno, pomenovala som ho podľa živlu prírody. Bol narodený z blesku a za búrky tak preto som ho pomenovala Storm. Je to blbé? Nikoho by takéto niečo nenapadlo.
Stála som mu naprieč pohľadu. Napriahla som ruku, aby som zopakovala to čo sa udialo v mojom sne. Dúfala som, že si ma nejak pamätá z môjho sna. Však to bol len sen a nie skutočnosť. Bolo by to príliš ľahké. Sny sú len podvedomé správy do budúcna alebo jednoducho výmysle našej fantázie. Čakala som čo sa udeje, ako zareaguje. Jeho hlava sa pohla v smere mojej ruky.
Zrazu som pocítila tú radosť, to šťastie a ako by sa mi zaplnilo posledné voľné miesto v tele. Mala som pocit, že som v bezpečí, ale prečo? Neviem, všetko chce čas a vysvetlenie získam len skúmaním. Bože, tá jeho drsná a zároveň aj hladká pokožka. Rozplývala som sa len nad dotykom, dotyk ktorý má veľa významov.
Spamätaj sa! Okríkla som sa v hlave. Musím ho dostať z tohto prekliateho miesta, pokým neprídu chalani.
Podišla som k Storm a opatrne mu rukou prechádzala po chrbtici a ostatných častiach jeho drsného tela. Napadlo ma, že by som mohla odletieť. Nie je to zlý nápad. Nadvihla som nohu a pomaly ju prehodila cez jeho pevné a silné telo. Zatiaľ neprotestoval, tak som pokračovala. Sedela som na jeho chrbte, ktorý bol prispôsobený ako sedlo na koňa. Len čoho sa prichytiť? No, musím sa chytiť, za jeho krk. Musím sa predsa udržať, len aby som sa neprepočítala. Stáva sa raz za čas, že sa mýlim a však to patrí k životu. No, je na čase aby som s týmto fešákom vzlietla.
„Storm Ukáž čo je v tebe“ ako som to povedala tak roztiahol krídla a vzletel do vzduchu. Mala som strach z pádu, no zatiaľ sa držím. Pozrel sa na mňa jeho očami a skrivil ich do zákerného úškrnu. Musím sa vzchopiť! Som predsa lovkyňa, no skôr krotiteľka. Zatvorila som oči a sústredila sa na moju moc. Všetku som sa ju snažila ukázať a vziať na povrch mojej osoby. Zrazu som to cítila, všetku silu, ktorá sa prediera von. Volala, kričala a vrieskala šťastím. Konečne som ju vyvalila na povrch. Nemôžem ju dusiť v tele do nekonečna.
Toto je úrivok z tej story.. link máte v nadpise... takže ak sa páči zaujímavé pekne čitajte... alebo to môžem začať pridávať sem.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
