One direction FOREVER!!!!

Unudene som si prezerala rôzne stránky na internete. Čo, proste sa nudím. Všetci sa dnes na mňa vykašlali. Neviem kam zmizli ale je mi to aj jedno. Či som s nimi a či sama aj tak som znudená. Zrazu mi vyskočilo okno od nejakej agentúry. Našla som si ju na internete a po prezerala som si jej hodnotenia. Ako som tak čítala tak mi blikala kontrolka registrovať. Tak som vyplnila údaje a pridala aj svoje nedávne fotky. Aj tak sa mi nikto neozve. Tak prečo to neskúsiť. Odoslať. A je to. Vypla som tieto nezmysli a pustila si seriál s mojim idolom. Áno aj dievča v mojom veku má idola. Zapala som si Shadowhunters. Ten seriál je proste dokonalý. Nemohla som si pomôcť ale slintala som nad Jaceom. Jeho sexy telo. Nemalo chyby. Hltala som ho pohľadom a tíško závidela Clary. Prečo? Ona s ním mohla byť a mohla ho pobozkať. Ale ja som veľmi ďaleko. Keďže ja som na Slovensku a on je v USA. Je neskutočne nádherný. Aši sa dlho budem rozplývať nad ním. Je pre mňa vzorom. Proste wow. Neviem to ani len opísať.
Samozrejme ma to už nebavilo ale po 4 hodinách pozerania. Jeho telo bolo aj v mojich snoch. Neviem ale asi som chorá z neho. Radšej som si našla inú prácu. Zobrala som psa a išla s ním von. Aspoň som si zabehala.

Na druhý deň

Zobudil ma môj zvuk vydávajúci mobil. Nejaké číslo neznáme. Predsa len som to dvihla. "Prosím" jemne chrapľavým hlasom som povedala. Bála som sa. Predsa som ani nevedela kto to je a môže to byť aj nejaký zločinec. "Pri telefóne Robert Hegarty, manažér agency kde ste poslala registráciu včera" troška som sa uvoľnila. Aha, už som si spomenula. Ale nevedela som že sa mi predsa len ozvú. Som len neskúsené dievča. "Áno pamätám si na to a čo s tým" s nezaujmom som sa ohlásila. Aby vedel ze existujem tu na druhej strane. "Vybrali sme si Vás, zajtra by sme sa mohli stretnúť u nás v agentúre v Bratislave" vedela som že sa usmieva. Nevedela som čo povedať. Čo ak to nevyjde. Čo ak sa niečo pokazí. Ale zase mam možnosť stretnúť veľa známych osobností. Veď nenechám zahodiť svoje sny. "Súhlasím, kedy a kde sa stretneme?" usmiala som sa. Teším sa na zajtrajšok. "Môžem Vám poslať sms ku?" zasmial sa. "Jasné teším sa" zložila som.
Začala som skákať a pišťať ako blázon. Neverím naozaj sa to stalo. O tomto s snívala už roky. A zrazu som mala to šťastie. Bože naozaj sa to deje? Pôjdem tam. Prišla mi SMS s údajmi kde sa stretneme. Síce som bývala 45 km od mesta ale kvôli tomuto som ochotná cestovať.

Večer mi písala Natália či pôjdem von. Musela som ju odmietnut. Povedala som že zajtra idem na pohovor kvôli práci. Ďalej sa ma už nepýtala. Veď aj tak ma vola len pre to lebo nemá s kým ísť von. Nemala som jej to za zlé ale mohli by sa ku mne správať ako sa majú. Nepotrebujem aby ma len využívali.

S týmto som aj zaspala.

Taky malý prológ. Toto ma napadlo keď som bola v práci a počúvala som I am Ember od Katherine McNamara :* a neskutočne som zvedavá čo na to poviete.