One direction FOREVER!!!!

Megan

 Ráno sa mi nechcelo vstávať do školy. Som až príliš lenivá. Vyhrabala som sa spod teplučkej periny a šla do kúpeľne, ktorá je aj v mojej izbe. Pozrela som sa do zrkadla, skoro som spadla. V zrkadle som videla ježibabu. Musím to napraviť. Umyla som si tvár a vyčistila zuby. Naniesla som na svoju tvár menšiu vrstvu make-up-u a jemne sa nalíčila. Napochodovala som si to do izby rovno ku skrini, odkiaľ som vyhrabala čierne tričko a k tomu nejakú mikinu, rifle tmavo modré. Vlasy som si nechala rozpustené a uhladené na jednu stranu. Do tašky som zobrala aj tričko toho chalana, pretože dúfam, že ho tam stretnem. Nechcem sa do neho zaľúbiť, v škole bude určite obľúbený a ja takých chalanov nemusím. Buď sú namyslený, spia s každou alebo oboje a sú agresívny, zvyknutý dostať čo chcú. Nechcem sa s nimi zapliesť. Zišla som po schodoch dolu do kuchyne, kde ma čakali nachystané raňajky. Sadla som si za stôl a začala jesť. Najedla som sa do sýta, takže v škole neumriem hladom. Veci som mala nachystané, len ešte môj milovaný brat. „Mike!!!“  zvolala som na plné hrdlo. „Veď už idem,“ zamrmlal. Nechcem meškať hneď prvý deň. Nasadli sme do môjho krásneho autíčka. Mike má vlastné auto a aj vodičák, ale dnes sme sa rozhodli ísť spolu, aby sme sa nestratili. Predsa sme tu noví. Cesta bola v tichosti. Ani jeden z nás nevedel čo povedať. Je to môj brat a ja jeho sestra ale mi si vôbec nerozumieme. Každý z nás má odlišné svety, iné starosti či problémy, ktoré si rieši po svojom. Nezaťažujeme mamu, nezaťažujeme sa navzájom, riešime si ich po svojom. Iba ak to je už na vrchole a nedá sa to zvládnuť. Vtedy to povieme tomu druhému, aby nám pomohol a tak to zvládneme. Áno, máme divný vzťah medzi sebou. Zaparkovala som pred školou a obaja sme vystúpili z auta. Zabrali sme si veci potrebné na vyučovanie. Zamkla som auto a kľúče hodila do tašky. Kráčali sme veľa seba, vošli sme dnu. Ako som čakala všetky pohľady sa zastavili na nás. Baby pozerali na brata a chalani na mňa. Musela som sa pousmiať. „Pozrite, to je ale kosť,“ jeden zašepkal. „Tú ma určite Bieber rezervovanú,“ usmial sa druhý. „Justin, nie tá mu nedá,“ obaja sa zasmiali. Musela som pokrútiť hlavami. Ale mám taký pocit, že Justin je ten chalan, do ktorého som vrazila. Ale čo, nech je to kto chce. Mike sa schuti zasmial. Čo mu zase behá po rozume? Naposledy sa stavil, že nezbalím kapitána futbalistov. Vyhrala som. Lenže teraz sa môžem staviť. Nechaj to tak, okrikovala som sa. Moja vášeň je futbal. Milujem od malička ten šport. Dokážem hrať tak odvážne, je mi jedno kto so mnou hrá. Víťazstvo je tak krásne. Ale nechala som to tak. „Fredo, Lil!“ zvolal niekto. Otočila som sa a pozrela sa na tých chalanov, ktorí o mne tak nepekne hovorili. Voľačo mu pošepkali a on sa otočil. Na tvári sa mu zjavil široký úsmev. Aj mne. Kráčala som smerom k nim. Chalani nado mnou slintali. Čo iné sa dá čakať. Hrabala som sa v taške a konečne som z nej vytiahla jeho tričko. „Ďakujem, aj za to jedlo,“ usmiala som sa. „Kľudne si ho nechaj,“ usmial sa. Myslím, že to je Fredo... vytiahol dvadsať dolárov a dal ich tomu druhému. No pekne. Musela som sa zasmiať. „Ale chlapci, Justin ma nemá rezervovanú,“ usmiala som sa. Justin sa na nich pozrel a čakal vysvetlenie. Chalani začali vysvetľovať. Pár vecí vynechali a to sa mi nepáčilo. Čo je to za klamárov. „Klamať sa nepatrí,“ pohrozila som im. Nakoniec mu povedali pravdu. Ja som sa s nima rozlúčila a šla za bratom. Obaja sme pokračovali v ceste do riaditeľne.

Justin

Ako každé ráno ma museli chalani budiť do školy. Vymotal som sa z postele a šiel do kúpeľne. Dal som si rannú sprchu na prebudenie  a šiel sa obliecť. Chalani šli skôr, nechcelo sa im čakať na mňa. Dnes som vyštartoval s dobrou náladou. Neviem ani prečo, ale mal som dobrý pocit. Nasadol som do auta a vyrazil do školy. Cestou som mal pustené rádio, aby som sa nenudil viac ako je možné.

Zaparkoval som auto na svojom obvyklom mieste a vystúpil z neho. Zamkol som auto a kľúče dal do vrecka na rifliach. Kráčal som ku vchodu a vošiel dnu. Uvidel som Freda a Lila ako stoja pri skrinkách. „Fredo, Lil!“ zvolal som na nich. Pozdravili sme sa ako sa patrí. „To je kosť,“ usmial sa Lil. Na jeho povel som sa otočil a na tvári sa mi zjavil krásny a hlavne nefalšovaný úsmev. To je tá kráska, na ktorú nedokážem prestať myslieť. Jej tvár sa priam rozžiarila. Smerovala ku mne a hrabala sa v kabelke. Nakoniec z nej vytiahla moje tričko, ktoré som jej včera požičal. „Ďakujem, aj za to jedlo,“ usmiala sa. „Kľudne si ho nechaj,“ povedal som jej. Prikývla a strčila si ho späť do tašky. Fredo... vytiahol dvadsať dolárov a dal ich Lilovi. Krasotinka sa zasmiala. Nemám poňatia čo jej je smiešne. „Ale chlapci, Justin ma nemá rezervovanú,“ usmiala sa na nich. Vie viac ako ja? Pozrel som sa na nich a čakal vysvetlenie. Chalani začali vysvetľovať. Oni sa čo? Stavili? Prizabijem ich! „Klamať sa nepatrí,“ pohrozila im. Oni mi klamú? Myslel som že ma tam roztrhne. Mne klamať nebudú, dobre viem, že ona by neklamala. Predsa ju nepoznám ale myslím si to. Nevidím na nej žeby klamala. Potom mi povedali celú pravdu. Ona odkráčala a šla s nejakým chalanom, jednak k riaditeľovi. To si vybavím neskôr. Pozrel som sa na Freda. „Do pi*če! Načo ma tu jako odrbávate?“  vrčal som. Nech si nemyslia o sebe, bohviečo. Ich povinnosťou je počúvať moje rozkazy a plniť ich. Nemajú žiadne právo klamať a využívať moje peniaze. „Nevedeli sme, že sa poznáte,“ prehovoril Lil. Ako som ich karhal pridali sa ku nám ostatní. Potichu pozorovali ako im nadávam. Majú jedno šťastie a to že sme v škole. Zazvonilo na hodinu a mi sme sa vydali do triedy. Zistil som že to dievča, čo mi opantalo zmysli sa volá Megan Mcan. Má nádherné meno. Vošli sme do triedy a sadli si na svoje miesta. Sadol som si dozadu, kde rád sedávam. Uvidel som Ninu ako sa blíži ku mne. Sadla si vedľa mňa. Nemal som na ňu dnes náladu. Vždy mi ju skazí. Dala mi pusu na líce a pozerala sa na mňa ako na majetok. Lenže to si myslí zle, ona je tu tá ktorú využívam. Justin Bieber nebude nikým využívaný, či nikdy si nenechá rozkazovať od dievčaťa. Čakali sme sa na učiteľa. Dvere sa rozdrapili a dnu vošiel profesor Higins s Megan. Keď som ju uvidel musel som sa usmiať. Neviem prečo ale ona mi vždy zlepší náladu. „Študenti, toto je,“ chcel pokračovať ale predbehol som ho. „Rád sa ujmem slova,“ povedal som mu. Jeho strach mu nedovolil protestovať a tak len prikývol. Postavil som sa  a šiel k nej. „Tak toto je Megan, je moja veľmi dobrá kamarátka, tak vás upozorňujem ak sa jej čo i len dotknete odskáčete si to,“  upozorňoval som celú triedu. Nikto ani nemukol len prikývli. Podišiel som k Barbare. Poprosil som ju či si nesadne k Nine, ak som sa nezmienil tak aj Barbara patrí k nám. Pochopila ma a prešla si sadnúť na moje miesto kde som sedel. Chcel som sedieť vedľa Meg. Sadla si bez slova a úsmev jej nezmizol z tváre. Je stále ako slniečko, veselá, no to asi nie je jej svetlá a jediná stránka. Niečo ma núti, niečo chce aby som ju spoznal. Profesor začal niečo trepať ale ja som ho nevnímal. Pozeral som sa na Meg. „Nemal by si sa na mňa stále pozerať, je mi to nepríjemné,“ šepla mi na pery. Prikývol som a odvrátil som od nej zrak a venoval pozornosť profesorovi, čo ma prekvapilo. Počúvol som ju?! Počúvol som dievča, čo sa stalo s mojimi pravidlami. Jeden krát som to porušil nič sa nestane.

PS: Máme tu druhú časť..... zatiaľ sa to odohráva v škole a ďalšej časti sa dozviete trovhu viac o Justinovej práci, ..... ........ ..... ..... ..... Samozrejme, že sa Megan bude snažiť, aby nepodľahla jeho gaštanovým očiam :D :D