One direction FOREVER!!!!

Presťahovali sme sa do Kanady, pretože moja mama tu dostala lepšiu prácu. Nič iné ako súhlasiť mi neostávalo. Nemôžeme predsa byť bez peňazí, ktoré v našej situácii potrebujeme. Bývam iba s mamou a mojím mladším bratom Mikem. Otca sme opustili, pretože sa ku nám správal ako k väzňom. Stále nám rozkazoval, nadával niekedy aj bil. Ak by sme tam ostali, tak by som to nevydržala. Potom ako sme odišli od otca sme bývali u starkej. Nemôžeme predsa žiť s jej peňazí, ktoré potrebuje. Tak moja mama hľadala prácu a aj ju našla, ale v Kanade. Nezazlievam jej to, aspoň sme čo najďalej od otca. Tu sa mi začína nový život. Kedysi som mala priateľa, ale sklamala som sa v ňom. Len ma využíval, vtedy som si povedala, že sa nikdy nezaľúbim. Stále to platí. Sedím na posteli a rozmýšľam aké to bude v škole. Noví spolužiaci, noví učitelia, nové pravidlá. Kým si na všetko navyknem potrvá. Nič v okolí nepoznám, tak sa teda idem prejsť. Obliekla som si rifle, tričko a mikinu. „Mami, idem sa niekam prejsť,“ oznámila som jej. Mama sa na mňa pozrela. „Dobre, ale nebuď dlho,“ odvetila mi. Obula som si tenisky a mohla som vyraziť. S úsmevom na tvári som sa vydala po chodníku a ani neviem kam. Pozerala som sa či tu nenájdem nejaký fastfood. Celkom mi aj vyhladlo. Predsa sa tu musí nájsť niečo, kde by som kúpila jedlo. Zjavne v Kanade nič také ani nenájdem. Lenže tu to je lepšie ako keby som mala byť u otca. Všetko čo sa dialo u neho mi ostalo v mysli. Všetko čo som si pretrpela ma doháňa aj tu. Sadla som si na lavičku. Potrebovala som, aby myšlienky ktoré mám v hlave zmizli. Nejde to tak ľahko ako to vyzerá. Vždy sa nájde nejaká vec, ktorá ma k tomu doženie. Nechcem si to pamätať, ale nejde to vymiesť z hlavy. Mám to tam zafixované. Život nie je vždy taký ako sa zdá. Veľa problémov, utrpenia či lásky, všetko tam patrí. Všetko som zažila a mám pocit, že aj zažijem. Nikde sa nedožijem pokoja, vždy sa niečo stane a ani to nečakám. Mám rada pokoj, ale nikdy som ho nemala. Radšej som sa postavila a išla ďalej. Narazila som na jeden fastfood. Vošla som dnu a objednala som si. Jedlo som si zobrala zo sebou. Ako som sa otočila tak som do niekoho vrazila. Všetko moje jedlo skončilo na mne. Pekne, som tu prvý deň a už som stihla niečo vyviesť. Ako keby som sa v minulosti neponížila dosť. „Prepáč, som nemehlo,“ ospravedlňovala som sa mu. Vzhliadol mi do očí. Strácala som sa v čokoládových očiach, ktoré boli prekrásne. Rozplývala som sa, radosť so mňa tiekla ako niagarské vodopády. Nádherné hnedé vlasy, vyčesané dohora. „To je v pohode, nedával som pozor,“ usmial sa. Vyceril jeho biele zuby a venoval mi prekrásny úsmev. „Ah, zas sa budem musieť vrátiť,“ šepla som si pre seba. Zjavne to neznámi cudzinec započul. „Moja chyba, tak ju aj napravím,“ povedal mi. Vyzliekol si tričko a tým odhalil jeho vypracované telo. Na tele mal tetovania, čo ma priam fascinovalo. Tričko mi podal do rúk. „Choď si ho obliecť, zatiaľ ti zájdem po jedlo,“ usmial sa. Nedokázala som odolať jeho úsmevu. Šla som teda na WC a tam som si prezliekla moje tričko za jeho. Vonku bolo asi tak 5 stupňov. Radšej som sa vrátila späť. Stál tam a keď ma uvidel jeho pery sa roztiahli do krásneho úsmevu. Nesmiem mu podľahnúť. Nesmiem sa do neho zamilovať, čo ak to skončí tak ako naposledy? Musím byť viac ostražitá. „Nebude ti zima?“ spýtala som sa ho slušne. Predsa je len 5 stupňov nad nulou. Pokrútil hlavou. „Som tu autom a mám tu bundu,“ opäť sa na mňa usmial. Podal mi tašku, v ktorej bolo presne moje menu. Musela som sa aj ja usmiať. Prijala som tašku a prehodila cez seba svoj kabát. Zamávala som neznámemu a odišla domov. Cestou domov som myslela na neznámeho. Je to divné, ale čo s tým narobím. Netrvalo dlho a ja som sa objavila na prahu nášho domu. Vstúpila som dnu a zamierila si to do kuchyne, predtým som si však zavesila bundu na vešiak. Mama sedela za stolom a môj mladší brat tiež. Asi čakali na mňa. S Mikem ideme na tú istú školu. Je iba o rok mladší. Ja mám 19 a on 18. Mama sa na mňa pozrela a jej oči sa zastavili na mojom dekolte. Až teraz som si uvedomila, že mám tričko toho chalana. Musela som sa nad tou myšlienkou pousmiať. Často sa mi nestáva, že stretnem takého fešáka ako je on. „Čo to máš na sebe?!“ spýtala sa váhavým tónom. Musela som sa zasmiať. Mamka si myslí, že každému skočím do postele? No to by som o nej nepovedala. „Keď som kupovala jedlo do mňa vrazil jeden chalan a to jedlo sa na mňa vysypalo a tak mi dal jeho tričko,“ usmiala som sa na ňu. Jej kamenný výraz sa zmenil na normálny a odfúkla si. Čo si o mne asi tak myslí? A nech si myslí čo chce. Zajtra mám školu a po pravde sa teším, rada sa zabávam. Občas si vystrelím z nejakej učiteľky, ale nie úmyselne. Za každým sa to stane a som rada. Dúfam, že tento raz sa to nestane. Moja pusa sa dá našpacír a nevie sa zavrieť. Najedla som sa a potom som po sebe umyla riad. Sadla som si na gauč a pozerala televíziu. Nič tam nedávali tak som to vypla a šla do izby. Milujem svoju izby. Je presne podľa mojich predstáv. Niekedy pochybujem o všetkom čím som si prešla, ale ak si sadnem do tejto izby cítim sa inak. Cítim sa dobre, všetka energia sa do mňa dostane ako nejaká droga. Počas eufórie sú moje pocity neopísateľné. Stačí ak vyjdem z tejto miestnosti, všetko sa vráti. Tie špinavé spomienky, ten krik, plač. Justin Nemal som na nič náladu. Celý deň bol o ničom. Škola taká istá, predsa ju mám pod palcom. Normálne sa tam učí a všetko tam prebieha ako má. Som najobľúbenejší žiak na škole. Spím s babami len pre potešenie. Momentálne chodím s Ninu, ktorú mám len na jednu vec, je použiteľná viac krát. Nikto zo školy nevie čo som. Som pánom mafie a to mám len 19 rokov. Bývam s mojou partou v jednom dome. Náš dom má dve poschodia, na každom poschodí je päť izieb a kúpeľňa s WC. Na prízemí je kuchyňa, obývačka, chodba. Máme dosť peňazí a nemáme žiadne problémy s inými gangmi. Vychádzame s každým, nikomu sa nepletieme do ich práce, ale vždy sa všetko môže zmeniť. Skoro všetci z mojej partie navštevujú tú istú školu ako ja, len Mason chodí do susedného mesta. Je to náš špión, ktorý dáva pozor na gang, čo chodí tam kam on. Je naša poistka. Po škole sa vráti späť ku nám. „Justin, mám zlé správy,“ oznámi mi váhavo Fredo. Pozrel som sa na neho. Chcem počuť čo sa deje. Pretože tieto ich sračky musím riešiť ja. Samozrejme mám problém tak sa obrátim na Justina, ktorý všetko vyrieši. Toto robí každý, lenže mňa to už nebaví. Kývol som na znak aby pokračoval. „ Lil, pretiahol dcéru Johna, a potom ju nechal tak,“ opatrne vravel. Myslel som že zle počujem! Jebe mu na čisto? Minule som za neho musel zaplatiť 100 000 dolárov. Koľko to bude asi teraz? „Bude to 20 000 dolárov,“ Fredo ustúpil. Ak sa naseriem nedopadne to dobre. Pokiaľ by tu stál Lil je dávno po ňom. Zobral som si kľúče od auta a bundu. Naštartoval som a šiel si niekam pre hamburger. Nejako musím zakryť tú zlosť. Zbytočne prichádzame o toľko peňazí. Viete koľko driny vyžadovalo si vybudovať rešpekt? Koľko námahy stálo zarobiť toľko peňazí čo máme teraz? Banka je plná peňazí, každý z nás má na účte milión dolárov. Tak ma napadlo, prečo to nezaplatí Lil sám? Tú sumu má, načo do toho zaťahuje aj mňa? Za to že som ich šéf nemusí všetko oznamovať mne, hlavne tie nepodstatné vec. Zaparkoval som auto a vystúpil z neho. Zamkol som ho a kľúče som si dal do vrecka. Mieril som k dverám do fastfood-u. ako som vošiel bundu som si zavesil na vešiak a ostal som len v tričku. Moja myseľ bola niekde inde. Mojou nešikovnosťou som do niekoho vrazil. „Prepáč, som nemehlo,“ ospravedlňovala sa mi. Zodvihol som oči a uprene hľadel na jej nežnú tvár. Videl som ako sa rozplývala pod mojim pohľadom, ale myslím, že je to mojimi očami. Potom som očami prebehol celé jej telo. Má nádherné čierne vlasy dlhé skoro až po zadok, zelené oči, ktoré sa ligotali. „To je v pohode, nedával som pozor,“ usmial som sa na ňu. Usmial som sa, aby si to nebrala na seba. „Ah, zas sa budem musieť vrátiť,“ šepla skôr pre seba. Lenže som to počul. Nie som žiadne zviera, no teda som, ale to ona nevie. „Moja chyba, tak ju aj napravím,“ oznámil som jej. Cez hlavu som si prevliekol tričko. Jej oči zanechala na mojich tetovaniach. Možno má rada tetovania. Moje tričko som jej podal do rúk s malým úsmevom na perách. „Choď si ho obliecť, zatiaľ ti zájdem po jedlo,“ venoval som jej úsmev, aby to nevyznelo ako rozkaz. Rád každému rozkazujem, dokonca aj Nine, ktorá si myslí, že ju naozaj milujem. Išla sa prezliecť na WC a ja som zamieril k pultu. Predavačka mi venovala úsmev, ktorý som jej nemienil oplatiť. „Dajte mi to čo malo to dievča,“ povedal som jej. Prikývla a niekde zmizla. O chvíľu bola späť aj s mojou objednávkou zaplatil som jej a čakal na neznáme dievča. Zrak mi padol na moje tričko, ktoré je na nej sexy. Podišla ku mne. „Nebude ti zima?“ spýtala sa zaujato. Pokrútil som hlavou. „Som tu autom a mám tu bundu,“ zase som sa usmial. Čo to so mnou je? Usmievam sa ko pripečený. Podal som jej tašku s jedlom a ona ju prijala. Zamávala mi a odišla. Urobil som presne to čo ona. Zobral som si bundu a šiel k autu. Cestou domov som myslel na ňu. Dostala sa mi do hlavy. Od parkoval som auto v garáži a šiel dnu. Čakal som, že sa všetko vyrieši a ja si len vypočujem verdikt. No mýlil som sa. Všetci čakali na mňa aby som to vyriešil. Sadol som si na fotelu a pozeral na ostatných. „Máš nejakú dobrú náladu,“ usmial sa Lil. Chlapec sa toho snaží využiť. „Si bol vonku bez trička?“ všimol si Chaz. „Nie, vrazil som do dievčaťa a vysypal som jej obed na ňu, požičal som jej tričko,“ usmial som sa. Chalani sa ma na ňu ešte pýtali ale moc som ani nepovedal. Nepoznám ju, ale možno, že bude v škole nová. Nechám sa prekvapiť. Školu mám na dlani. PS: Tak čo..... páči sa? Ak to čítajú aj belieberky tak som zvedavá či sa vám to páči. Justina Biebera moc nepočúvam, ale pár jeho piesní sa mi strašne páči, k jednej z nich patrí Boyfriend, či Never let you go.....