Choď na obsah Choď na menu

MOMENTS 7

8. 5. 2018

„Pripravený?" opýtal sa doktor. Lucas mi silnejšie stisol ruku a iba prikývol. V izbe boli pozakrývané žalúzie aby mu do oči hneď neudrelo svetlo. Pomaly mu začal doktor dávať dole z tváre obväz. Až mu nakoniec ostal v rukách. Lucas mal stále zatvorené oči. 

„Dobre, môžete otvoriť oči. Nemusíte sa ponáhľať." Ustúpil od neho doktor. Pomaly ich začal dvíhať na hor. Najprv jedno oko a potom druhé. Doširoka sa usmial. 

„Ja vidím." Pár krát zažmurkal. Zasmiala som sa. Otočil sa ku mne.

„Konečne vidím to najkrajšie na svete." Zamrmlal si viac menej pre seba. Začervenala som sa a on mi brnkol po nose. Nahla som sa ku nemu a čo najvášnivejšie som ho pobozkala. Odtiahol sa. 

„Teraz vás možno zaštípe v očiach." Povedal doktor a sestrička pomaly odokrývala žalúzie. Pokrčil čelo a žmúril. Nakoniec ich úplne stiahla. 

„V poriadku?" opýtal sa doktor a pristúpil ku nemu. 

„Áno. Len kým si zvyknem." Pousmial sa. 

„Kedy môže ísť domov." Opýtala som sa ja.

„Ideme ho teraz vyšetriť. Potrvá to asi 30 minút a môže ísť." Usmial sa doktor. 

„Fajn. Ďakujeme." Úsmev som mu opätovala.

„Za 5 minút príde sestrička." Povedal doktor a odišiel. 

Lucas si sadol na posteľ a objal ma okolo pása. Pritisol si ma ku sebe.

„Už som sa bál že to nevyjde." Pošepkal a pozeral sa na mňa.

„Ale vyšlo." Pozrela som do jeho zelených očí a pobozkala ho. Ruky presunul na môj zadok a stisol mi ho. Odtiahla som sa. 

„Vieš čo to je týždeň aj viac pre muža?" odul spodnú pery.

„Pre takých ako si ty si to ani neviem predstaviť ale pre tých normálnych, krotkejších áno." Zažgerila som sa.

„Takže som divoký?" nadvihol obočie.

„Niekedy áno." Brnkla som mu po nose. 

„Milujem ťa." Povedal teraz vážne. 

„Me too." Usmiala som sa. 

Kráčali sme ku hotelu. Pri hotely boli znova dievčatá. 

„To ma prišli všetky privítať?" zasmiali sme sa. 

Okolo ochranky som teraz prešla bez problémov. Vošli sme do haly. V objatí sme vošli do výťahu a vyviezli sa na 6 poschodie kde máme izbu. Celý čas sme sa bozkali a smiali. 

„Dnešná noc bude divoká." Zavrčal mi do ucha. 

„Tak sa teším." Pobozkala som ho a akurát sa otvorili dvere. odtiahli sme sa od seba a pred nami stál idiot Styles. 

„Ahoj." Zachrapčal. 

„Ahoj." Povedala som odmerane a vystúpili sme. 

„Styles však?" povedal nahnevane Lucas. Jeho nálada klesla a 100 stupňov. 

„Lucas nechaj to tak." Potiahla som ho za ruku. On ma pustil a chytil Harryho za golier košele a pritlačil ku stene. 

„Si úbohý, vieš o tom? Urážaš každé dievča ktoré sa ti nepáči alebo má nadváhu?" čelo mal skrčené. Začala som sa báť aj ja. 

„Lucas, prosím poď. Nechaj ho." Chytila som ho za plece. Pustil ho a Harry na neho pozeral. 

„Ak by som bol Nikki nechal by som môjho priateľa aby ťa zmlátil ako šito. Máš šťastie." Otočil sa ku mne a spolu sme vošli do izby. 

„Prečo si to urobil?" pozrela som von oknom. 

„Ty sa na mňa hneváš že som mu chcel vraziť?" 

„Nie, to nie. Ale nemal si to robiť na chodbe a už vôbec nie keď má všade okolo seba ochranku." Otočila som sa ku nemu.

„Tak prepáč že som ťa zastal." Rozhodil rukami a zmizol v kúpeľni. Vyšla som na chodbu. Oprela som sa o stenu. Ešte len prišiel a hádame sa. Mali by sme si užívať to, kým sme neboli spolu. Vydýchla som a znova sa nadýchla. Vrátila som sa do izby. Ľahla som si na posteľ a čakala kedy sa vráti Lucas. Onedlho sa otvorili dvere a vyšiel Lucas len v uteráku. Otočila som sa na druhú stranu a zhlboka dýchala. Jemné dotyky na mojej tvári ma hriali a prinášali mi husiu kožu po celom tele. Otočila som sa na chrbát a nado mnou sa nakláňal Lucas. 

„Prepáč." Pošepkal a pobozkal ma na líce.

„Ty mi prepáč." Jednou rukou som ho chytila za krk a pritlačila ku sebe. Oblízal mi pery a vkĺzol dnu jazykom. Prevalila som sa na neho a bozkala ho po vypracovanej hrudi. Cez hlavu mi prevliekol tričko. Teraz bol na vrchu on a venoval sa krku a kľúčnej kosti.

***

„Poď lebo nestihneme lietadlo." Klopala som na kúpeľňové dvere. Lucas ich prudko otvoril a s úsmevom na perách ma pobozkal. S kuframi sme zišli dole a stretli sme sa s ostatnými. Ako posledný prišie Styles a keď nás zbadal spomalil a išiel ako posledný. S Lucasom ruka v ruke sme nastúpili do auta a potom ostatný. Harry si sadol dopredu a venoval sa mobilu. 

Sedeli sme už v lietadle. Hlavu som mala opretú o Lucasove rameno a čakala kedy lietadlo vzietne. Keď sme už boli vo vzduchu odopla som si pás a čítala knihu a v ušiach som mala slúchadlá. Niekto si ku mne prisadol. Zobral mi jedno slúchadlo a ja som otočila hlavu na stranu.

„Čo počúvaš?" usmial sa Zayn a dal si ho do ucha. 

„Hmm. Zaujímavé. One Republic je dobrá kapela." Vrátil mi ho.

„Moja obľúbená." Zažgerila som sa. Zamračil sa. „Nehnevaj sa na mňa, vieš prečo to tak je." dala som hlavu na bok.

„Dobre, dobre." Oprel sa. Lucas vedľa mňa sa pomrvil a otvoril oči. 

„Ešte sme nepristali?" pozrel von oknom. 

„Ešte nie." Usmiala som sa. 

„Ah, inač tak oficiálne. Som Zayn." Nahol sa cezo mňa Zayn a nastrčil ruku. 

„Tak ty sa s takýmito kamarátiš. Lucas." Podal mu ruku a pozrel na mňa.

„Bez obáv, ja mám Perrie." Žmurkol na mňa. 

„Konečne doma!!!" skríkol Lucas na celý byt. Trepala som sa s kuframi sama. Odkašľala som si.

„Oh, prepáč. Nechal som sa uniesť." Brnkol mi po nose a zobral kufre. Zaniesol ich do izby. Zavibroval mi mobil. 

„Áno?" zdvihla som. 

„Tu je Lou. Volal mi Paul. Ak máš pre mňa a pre chalanov pracovať. Musíš ísť s nimi na menší výlet. Pôjdete kempovať a tak. Ale len ty a oni piati." 

„To nemyslíš vážne." Pozerala som pred seba. 

„Bohužiaľ nie. Zbaľ sa a za hodinu príď zasadačky." Zložila som jej.

„FUCK!" skríkla som na cely byt. 

„Čo sa stalo?" pribehol Lucas. 

„Musím ísť na kemp. Sama. A Lou..a chalani." Nemôžem mu povedať že tam Lou nejde. To by ho ešte viac namosúrilo. 

„Ako dlho?" prekrížil ruky.

„neviem. Mám sa pobaliť a vyraziť. Je to podmienka aby som mohla pracovať pre nich." 

„Tak nebudeš pracovať." 

„Musím. Je to zmluva ktorú som podpísala na rok a musím ju dodržať. Ide o moju kariéru." Zhúkla som a išla do izby. Zbalila som veci čo sú vhodné na kemp. Stačila na to jedná menšia cestovná taška. Preobliekla som sa do čiernych legin a tričko a na to mikinu. Vyšla som z izby. 

„Idem. Ahoj. Zavolám ti keď to bude možné." Objala som ho a on mi ho neopätoval. Nechcela som už nič vravieť. Aby sme sa viac nepohádali. Prešla som do chodby kde som si obula gumené čižmy.

„Počkaj." Pribehol ku mne. Zdvihol ma zo zeme a pobozkal ma. „Budeš mi chýbať." 

„Aj ty mne." Pobozkala som ho a položil ma na zem. 

Nastúpila som do auta a vyštartovala do štúdia.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.