One direction FOREVER!!!!

Neviem po koľkých hodinách sa so sály dotrepal doktor ale pripadalo mi to ako celú večnosť. Postavila som sa na nohy a čakala na slová ktoré povie.

„Operácia bola úspešná, žiadne komplikácie. Teraz je stabilizovaný zajtra sa prebudí a pozajtra mu dáme dole obväz.“ Pousmial sa. Bolo vidno že je unavený. Ani sa mu nečudujem.

„Ďakujem.“ Usmiala som sa a vrátila som sa ku lavičke. Zobrala som si kabelku a mierila k východu.

Vyšla som von. Bolo šero. Ako dlho som tu vlastne bola? Pozrela som sa na display mobilu kde svietilo 04:00 PM. Takže to trvalo takmer celý deň. Po tele mi naskočili zimomriavky. Stopla som si taxík. Onedlho som vystúpila pred hotelom kde boli fanúšičky. Vystúpila som a všimla som si že z hotela práve vychádza Harry. Urobila som krok dopredu ale niekto ma zastavil. Zdvihla som hlavu a stál tam ochrankár.

„Dovolíte?“

„Ďalej nemôžete.“

„Ja tu bývam a navyše pracujem pre One Direction takže buďte taký láskavý a ustúpte!“ zamračila som sa  ale nepomohlo to. Stál ako socha. Ja oproti nemu som bola ako trpaslík.

„No tak.“ Chcela som sa cez neho pre šmyknúť ale nepustil ma. Akurát som zbadala Harryho.

„Harry.“ Zakričala som na neho. Otočil sa a išiel tu.

„Povedz tomuto .. .chlapovi že pre vás pracujem a nech ma pustí.“ Založila som ruky v bok.

„Vôbec neviem kto si. Nepúšťajte je vôbec do hotela.“ Pozrela na chlapa a nastúpil do auta.

„Styles!“ zhúkla som. cez okno sa usmial ako najväčší debil pod slnkom. Musela som tam stáť ako taká krava. Keď sa na mňa ten chlap nepozeral snažila som rýchlo prebehnúť ale zaregistroval to a chytil ma do svojho náručia.

„Nikki! Čo to robíš?“ počula som hlas. Odsunula som sa od neho a otočila sa. Stála tam Lou.

„Och ani si nevieš predstaviť ako rada ťa vidím. Tento chlap ma nechce pustiť do hotela!“ ukázala som na neho.

„A to už prečo?“

„Vraj tam nemôžem ísť kvôli chalanom. Harry povedal že ma nepozná!“ precedila som pomedzi zuby. Lou sa zasmiala.

„To s ním ešte vybavím, tak poď.“ Potiahla ma ku sebe.

„Toto je Nikki. Pracuje pre mňa. Takže nech sa to už nezopakuje.“ Povedala prísne tej gorile a ja som na neho škaredo pozerala.

„Rozumiem. Prepáčte.“ Povedal.

Vošli sme do hotela.

„Ak by si neprišla čakala by som tam aj celú noc.“ Vošli sme do hotela.

„Prečo to ten Harry urobil?“ stlačila tlačítko.

„Lebo je debil. Ja mu ukážem!“ zamračila som sa.

Vošla som do mojej izby a hodila tašku na posteľ. Otvorila som skriňu a preobliekla sa do niečoho voľnejšieho. Voľné biele tepláky, skôr ako pyžamo a čierne guličky a biele tričko a zajačie papučky. Zobrala som laptop a išla do spoločnej miestnosti. Sadla som si na sedačku a išla na pár sociálnych sieti.

„Ahoj tak ako to dopadlo?“ prisadol si Niall.

„Fajn, všetko je v poriadku. Za dva dni mu dajú dole obväz a ak bude v poriadku ta pôjdeme domov.“ Usmiala som sa nad tou predstavou. „A čo ste robili vy?“  

„A, pár rozhovorov ohľadom filmu a zajtra premiéra a tiež onedlho pôjdeme domov.“ Usmial sa a zapol TV. Zaklapla som laptop a pozerali sme spoločne nejaký film.

„Ahoj!“ vyvalil sa vedľa mňa Zayn.

„Ahoj.“ Povedala som bez toho aby som sa na neho pozrela.

„Ako dopadol?“

„Fajn. Onedlho bude vidieť a vrátime sa do Londýna.“ Stále som sa na neho nepozerala.

„To som rád.“ Povedal a tiež sa ku nám pridal.

Večer sme tu boli všetci až na Harryho. Bol už večer a my sme hrali monopoly. Celkom sme sa bavili.

„Čaute.“ Zakričal Harry a začal sa smiať. „Som vo svojej izbe takže nerušiť, mám spoločnosť.“ Znova zakričal. Pregúľala som očami. postavila som sa.

„Kam ideš?“ opýtal sa Loui.

„Vynadať mu kým ešte nie je v pozore.“ Povedala som mrzuto a išla do jeho izby. Otvorila som dvere a nenaskytol sa mi pekný výhľad. Tá slečna čo s ním bola od pól pása na hor nahá a Harry tiež. Vošla som dnu a zavrela dvere. odtiahla som babu od neho. Tá na mňa pozerala.

„Čo robíš?“ štuchla do mňa.

„nedotýkaj sa ma, radšej sa vráť odkiaľ si prišla!“ zazrela som na ňu a tá sa hneď zdekovala. Zavrela dvere a otočila som sa ku idiotovi menom Styles.

„Prečo si to urobila? Nebodaj žiarliš? Chceš ju nahradiť?“ zažgeril sa a potom sa usmieval. Nevydržala som to a dala som mu dosť silnú facku. Zaštípala ma ruka a jemu ostal obtlačok na líci. Zdvihol hlavu.

„To máš za to.“ Povedala som hlasnejšie a išla ku dverám.  Otvorila som ich a chcela odísť ale stiahol ma naspäť a zavrel ich.

„Nedotýkaj sa ma!“ vytrhla som sa s jeho zovretia.

„Prečo si ma udrela.“ Pozrel na mňa a masíroval si líce.

„Za prvé. Za to čo si dnes predviedol pred hotelom. O čo ti išlo? Pobavil si sa? A za druhé ja nie som jedná s tých čo sa ti hodia do náručia a vyspia sa s tebou len pre to že si hviezda.  Na to nezabúdaj.“ Nakričala som na neho a odišla. Vošla som do obývačky a všetci na mňa pozerali. Došlo mi že to počuli ale mne to bolo jedno.

„Ešte mám jednu otázku.“ Dobehol ma. Neochotne som sa ku nemu pozrela.

„Prečo si ju potom vyhodila. Išla sa vyspať so mnou a nie s tebou?“ nadvihol obočie. Mal pravdu prečo som to vlastne urobila.

„Poviem ti pravdu. Vlastne si úbohý. A vieš prečo? Už len preto že existuješ. Mal by si sa hanbiť za to ako sa správaš. Si mi odporný. Aj keby som ťa nepoznala ani by som o teba nezakopla. Preto som vyhodila tú babu. Ľutovala som ju že s tebou prišla.“ Povedala som mu to zo všetkou nenávisťou čo som ku nemu cítila. Nastalo hrobové ticho. „Dobrú noc.“ Zobrala som laptop a išla do izby. Zabuchla som dvere a sadla si na posteľ. Konečne som to zo seba dostala. Aj keď nie všetko ale aspoň niečo som mu povedala. Viem že to zoberie na ľahkú váhu a nebude si to ani všímať že som mu také niečo niekedy povedala. Ale mne je to jedno. Teraz vie čo si o ňom myslím ačo ku nemu cítiť. Akú veľkú nenávisť. Nikdy na to nezabudnem. Nezabudne ako mi zničil základnú a polku strednej školy kým tam bol. Ľahla som si do postele a snažila sa zaspať.

***

Stala som na udierajúce svetlo do očí. Pretrela so si ich a posadila sa na posteľ. Nohy som spustila na podlahu a obula papuče. Vošla som do kúpeľne a opláchla si tvár. Vykonala som rannú hygienu a urobila zo seba človeka. Otvorila som skriňu.

 Voľné oranžové tričko, rifľové šortky a oranžové Vans tenisky. Vlasy som dala do voľného chvosta nabok. Zobrala so mobil a vyšla z izby. Zamierila som si to do jedálne. Nabrala som si niečo ľahké. Včera som vôbec nejedla iba ráno čo sme si kúpili po ceste ale ani som hlad nepociťovala. Pozerala som pred seba.

„Môžem?“ zdvihla som hlavu, stál tam Zayn. Prikývla som. sadol si oproti mne.  

„To čo si včera povedala bolo odvážne. A s časti aj pravda.“ Povedal potichu.

„Už som to nevydržala. A všetko bola pravda. Viem že je to tvoj kamarát a že ho máš rád ale ja ho nenávidím. Nikdy mu neodpustím to čo mi urobil!“

„Chápem ťa.“ Sklonil hlavu a do úst si dal sústo jedla. Keď som dojedla bez slova som sa postavila a vrátila som sa do izby. Zobrala som si rifľovú bundu a do kabelky som dala potrebné veci. Vyšla som na chodbu. Zaklopala som Lou na dvere.

„Áno?“ otvorila ich.

„Ahoj, ja idem za Lucasom, bude to len chvíľka.“

„Dobre,“ usmiala sa. „Neskôr keď prídeš učešeš chalanov. Dnes majú premiéru.“

„Fajn.“ Prikývla som a odišla.

Vošla som do nemocnice.

„Slečna Nikki.“ Zastavil ma doktor.

„Dobrý deň, či skôr ráno. Ako je na tom Lucas?“

„Práve sa zobudil ale bude lepšie keď tu budete zajtra. Potrebuje byť hlavne sám a oddychovať aby bol zajtra silný.“ Zosmutnela som.

„Tak teda dobre. Môžete ho aspoň odo mňa pozdraviť?“

„Samozrejme.“ Pousmial sa.

„Ďakujem a dovidenia.“ Otočila som sa a išla von.

Keby som vedela tak by som povedala taxikárovi aby ma čakal. Teraz som nemohla stopnúť žiadny taxi a musela som ísť pešo a blízko to nebolo. Dorazila som do hotela a odtiaľ sme s Lou hneď išli tam kde idú mať premiéru. Chalani sú už tam a ešte robia pár rozhovorov že vraj. Keď sme tam prišli Lou am zaviedla to maskér ne kde som si sadla a čakala na nich. Myslela som že umriem nudou. Čítala som časopisy čo tam boli. Po asi 3 hodinách dorazili a ja som si vydýchla. Veď boli upravený čo ešte potrebovali. No keď som videla Louisa tak mi to došlo že zase niečo vystrájali po ceste sem.

„V hoteli som ich česala ale ako vidíš...“ ukázala na nich a poklepala si palcom po spánkoch.

„Chápem“ usmiala som sa.

„Lou môžeš učesať mňa ty? Chcem aby mi na hlave ešte niečo ostalo.“ Povedal a pri tom pozeral na mňa. Prekrútila som očami.

„Tomu čo máš na hlave hovoríš vlasy?“ nadvihla som obočie. „skôr mi to pripomína hniezdo pre vtáky.“ Povedala som uštipačne a chalani sa začali smiať. „Tak sadaj.“ Ukázala som na Louisa a ten poslúchol. Potom prišiel na rad Niall, Zayn a nakoniec Liam. Lou radšej učesala Harryho lebo keby som ho mala ja tak by som mu tie vlasy ostrihala dohola. Následne sa obliekli a mohli ísť.

„Nechceš ísť?“ opýtal sa Zayn. „Nie, určite by som to nevidržala kvôli nemu.“ Kývla som smerom ku Stylesovi a žmurkla na Zayna. Len prikývol a odišli. Ja som sa vrátila na hotel a radšej nezapínala TV. Ľahla som si na posteľ a čítala knihu.