One direction FOREVER!!!!

Vystúpila som z lietadla. Ako na ten truc som musela sedieť vedľa Stylesa. Išlo ma poraziť. Pripadal mi ako keby chcel niečo niekedy povedať ale vždy sa sekol a radšej mlčal. Celú cestu som nemohla spať ale tarz som unavená ako kôň. Len čo prídem na hotel zaspím. Vlaste ani nie. Budem musieť ostať tu a čakať na Lucasa. Má prísť o hodinu. Sadla som si na sedačky v čakárni.

„Ja ostávam tu.“ Pozrela som na Zayna.

„Prečo?“ zastavil.

„Musím počkať Lucasa.“ Pousmiala som sa.

„Aha. Tak potom v hotely??“ usmial sa.

„Yeah.“ Žmurkla som.

„Zayn!“ zakričal Niall. Zakýval mi a išiel za ostatnými.

Čakala som asi hodinu a už pristálo ďalšie lietadlo. Postavila som sa a vyhľadávala Lucasa. Len čo som ho videla ako prechádza cez kontroly tak som sa ku nemu rozbehla. Mal okuliare a išiel pešo a pridržiaval sa nejakého chlapa.

„Konečne.“ Povedala som. roztvoril ruky a ja som ho silno objala. Svojimi rukami objal celé moje telo. Zaborila som hlavu do jeho hrude.

„Tak poď.“ Zasmial sa. Objala som ho okolo pása a išli sme von aj s batožinami. Taxíkom sme sa odviezli na hotel. Musela som nás ubytovať na ten kde sú aj chalani. Otvorila som izbu a vošli sme dnu.

„Zajtra ráno musíš byť skoro v nemocnici aby ti urobili ešte vyšetrenia a mohli ťa operovať.“ Povedala som pri vybaľovaní.

„Dobre. Pôjdeš so mnou?“

„Budem s tebou celý čas.“ Podišla som ku nemu a pobozkala ho. Usmial sa.

„Si hladný?“ odtiahla som sa.

„Niečo by som zjedol.“

„zbehnem po niečo dole.“ Brnkla som mu po nose a podišla ku dverám.

Vošla som do jedálne a zobrala tácku. Dala som tam z každého trošku. Nabrala som dva poháre džúsu a položila ich na tácku.

„Ahoj.“ Ozval sa chrapľavý hlas za mnou. podskočila som. Pozrela som na neho. Zamračila som sa, zobrala tácku a pokračovala ďalej.

„Zo slušnosti by si mala povedať ahoj.“

„Povedzme že nie som slušná dobre?!“ povedala som bez záujmu a chcela odísť.

„Zmenila si sa.“ Išiel za mnou.

„Objavil si Ameriku!“ Povedala som ironicky.

„To sa takto budeš celý čas rozprávať?“ postavil sa predo mňa.

„169 bodov pre Stylesa!“ povedala som ako na futbale.

„Dobre. Tak to pôjde tou druhou cestou.“ Povedal pomaly.

„Neboj sa budem ťa ignorovať.“ Falošne som sa usmiala tak aby to videl a odišla som.

Nohou som otvorila dvere a vošla dnu.

„Kde si bola tak dlho?“ Lucas stále sedel na posteli tak ako pred tým. Nechcem mu spomínať Harryho. Budem mu klamať ale aspoň nebude nahnevaný.

„Uff. Bol dlhší rad. Vieš je obed.“ Položila som tácku na posteľ.

„Otoč sa.“ Sadla som si. Otočil sa. „Otvor ústa.“ Usmiala som sa a na vidličku som zobrala to čo tam bolo. Dala som mu to do úst a on začal prežúvať. Keď som ho nakŕmila niečo som zjedla aj ja a potom sme vipili pohár až do dna na raz.

Len tak sme sa rozprávali o všetkom. Stále máme o čom rozprávať. Dali sme si spoločnú sprchu a potom sme ležali v objatí na posteli a ja som pozerala TV a Lucas len počúval. Zistila som že zaspal. Odfukov si. Bol tak nevinný. Pri ňom sa cítim tak výnimočná a šťastná.

Celú noc som sa prehadzovala. Nemohla som spať. Neviem prečo. Bola som trošku nervózna čo bude s Lucasom. Dúfam že sa nič nepokazí a bude vidieť ako predtým.

Vykĺzla som s jeho zovretia a posadila sa na posteľ. Nohy skĺzli na zem a prešla som ku oknu. Otvorila som ho a večerný vzduch mi udrel do tváre a vplietal so do vlasov. Pozerala som sa naokolo. Všade boli budovy ale hlavne bol kľud. Sem tam prešli auta ale väčšinou všade bolo ticho a tma.

Pri uchu mi začal zvoniť mobil. Vypla som ho. Zdvihla hlavu. Lucas ešte spal. Opatrne som si na neho ľahla a začala ho opsipávať bozkami po tvári a štekliť vlasmi. Zasmial sa.

„Čo to robíš?“ pretrel si oči.

„Je čas vsávať. Dnes je veľký deň!“ pobozkala som ho na nos.

„Tak dobre.“ Pobozkala som ho na pery a potom som sa postavila. Prešli sme do kúpeľne. Podala som zubnú kefku s pastou a začal si rajbať svoje dokonalé tesáky. Ja som urobila to isté. Po tom som mu upravila vlasy a aj sebe.

„Je to zábavné.“ Zasmiala som sa a naniesla si špirálu.

Vrátili sme sa do izby a Lucasovi som vybrala oblečenie. Čierne džiny a silno modré tričko a na to mikinu. Obula som ho a potom som prišla na rad ja.

 Farebný top. Obyčajné džiny s opaskom. Náramok na ruku a baleríny, do kabelky som dala všetko potrebné. Ruku som preplietla s jeho a vyšli sme von. Mierili sme ku výťahu. Vošli sme dnu. Už sa zatvárali ale niekto ich zadržal.

„Už som sa bál že ho nestihnem.“ Vydýchol si Zayn.

„Ahoj Zayn.“ Pousmiala som sa.

„Ahojte.“ Usmial sa.

„Ty si Lucas že? Ja som Zayn“

„Ahoj.“ Nastrčil ruku a Zayn mu  s ňou potriasol.

„Som rád že ťa spoznávam. Nikki mi o tebe hovorila.“

„Dúfam že len to dobre.“ Usmial sa.

„Nič iné sa nedalo.“ Zasmiali sme sa a brnkla som Lucasovi po nose.

„Kam ideš?“ pozrela som na Zayna.

„Na raňajky. A vy?“

„Do nemocnice.“

„Jaj,“ ťapol s apo čele. „Veľa šťastia. Držím palce nech to dobre dopadne.“ Potľapkal ho po pleci.

„Ďakujem.“

Vyšli sme von a rozlúčili sa.

Dorazili sme do nemocnice a Lucas išiel hneď na vyšetrenia. Všetko bolo v poriadku takže mohol ísť na operačku. Pobozkala som ho už ho zobrali.      

 OH... PREPÁČTE ale nevedela som že sem ešte niekto chodí a som veľmi rada, že som sem zašla po tak dlhej dobe.... pardoooon...

kika