One direction FOREVER!!!!

Sedeli sme v jej izbe v objatí. Nikto z nás nemal čo povedať, alebo jednoducho nechcel. Takto sme sedeli asi tak pol hodinu. Neviem ani ako som to vydržal. „Som celkom hladná," povedala a dôkazom bol jej žalúdok, ktorý sa ozval. Prikývol som a postavil som sa. Podal som jej pomocnú ruku a ona ju prijala s úsmevom na tvári. Obaja sme zišli po schodoch dolu. Celým domom niečo rozvoňiavalo. Ako sme vošli do kuchyne tak sme aj zastali. Na stole bola veľká hostina ako na kráľovskej svadbe. No keď som uvidel Louisa s kuchárskou čiapkou na hlave, došlo mi o čo kráča. Louis k nám podišiel. „ Ahojky," nahodil ten jeho sexystický úsmev. Pozrel so sa na Nikki, ktorá vyzerala v kľude. Lou ju tlačil až k stolu a donútil ju sadnúť si na stoličku.

Nikki

Louis ma dotlačil k stolu a donútil, podľa mňa trochu aj surovo donútil sadnúť na stoličku. Tak som si teda sadla. Dobre viem, že ho serie to čo sa stalo, ale týmto to nenapraví. Urobil chybu, ktorá sa nedá napraviť. Viem to som si myslela aj pri Harrym a teraz celkom aj dobre vychádzame. Možno som zareagovala až príliš prehnane. Čo s to tu rozprávam? Ublížil mi ale to aj Harry ale Louis trochu fyzicky. Zatiaľ ho potrápim. „ Louis, viem o čo ti ide, ale ja svoje rozhodnutie nezmením," povedala som vážne, aj keď ho zmením ale nie hneď. Tommo sa na mňa smutne pozeral. „ Nechcel som to urobiť, bol som opitý a nechcem aby ste sa s Haroldom nebavili, oboch vás mám rád, záleží mi na vás," šepkal, aby mu nebolo rozumieť. Bola som dosť prekvapená z jeho slov. nikdy by som nepovedala, že by on niečo takéto povedal. Z jednej strany mi ho je aj ľúto, ale zase z druhej stránky si musí odpykať svoj trest. Ďalej sa to neriešilo, najedla som sa do sýta a išla som sa prezliecť. Dnešok si mám v pláne užiť naplno. Som už slobodná, ten rok s Lucasom, bol len mrhanie časom. Až teraz som zistila čo je zač. Ako uvidí peknú riť hneď za ňou beží. Je to obyčajný hajzel. Ako mi to mohol urobiť po tom roku čo sme spolu prežili? Lenže čo sa stalo nezmením, tak si idem hľadať do klubu budúcnosť. Boli len tri hodiny po obede, tak som sa rozhodla ísť kochať krásou prírody. Sadla som si na verandu na hojdačku a sledovala okolie. Okolitá príroda je naozaj niečo krásne. Nikdy som si ani nevšimla tej nádhernej krásy okolo mňa. Bolasom zaslepená láskou a prácou, teraz viem čo je to žiť život naplno. Vďaka One Direction som zistila čo je to život. Naučili ma veľa a som im za to vďačná. „Crrr crrn" zvonil zvonček. Nútene som sa postavila a šla k dverám. Otvorila som ich a predo mnou stála ta pipka zo včera. „ Prišla som za Harrym," povedala jednoducho. „ Harold! – je tu tá tvoja štetka!" zvolala som na neho. Po pár minútach bol pri dverách. Udivene sa na ňu pozeral, nevedel čo má robiť a ja taktiež. „Choď preč, jasne som ti povedal, aby si za mnou už nechodila," povedal vytočene. Chápem ho, predsa ho podviedla a to sa poznajú len deň no už dva dni. Stála v tých dverách ako prikovaná. Jednak nechápala čo sa udialo. Ale mne je to jedno. „Ako, mňa vyhadzuješ ale ju tu nechávaš!" zvýšila hlas. Tým chce akože čo povedať? Som ich štylistka, tak mám právo tu byť a aj tu bývam. „ Moja zlatá som ich štylistka a nemá ma čo vyhadzovať," aj ja som zvýšila môj hlas. Nebude si dovoľovať sopľaňa. Pozrela sa na mňa a pokračovala vtom jej podrývaní. „Mňa tak trápi kto si," nasadila sarkazmus. Prisahám, že jej jednu vrazím až jej zuby vypadajú. Nenávidím ľudí, ktorí do mňa rýpu a zbytočne vytáčajú. Zase budem mať zničený večer. „ Hej čo sa to tu deje," po schodoch zíde Liam. Pozrie sa na mňa, na Harryho a nakoniec na tú kurvu. Jednak pochopil. „ Buď taká láskavá a zmizni z nášho domu," zaťal päste. Videla, že nemá šancu a radšej zmizla. Poďakovali sme sa mu a išli každý do svojich izieb.

Konečne je čas vyraziť sa zabávať. Obliekla som si šaty až pod zadok a obula nádherné čierne topánky. Namaľovala som sa a mohla vyraziť. Išla som presne do to istého klubu ako sme boli pred včerom. Sadla som si rovno pri bar a objednala dáku brzdu. Nechcem sa zase tak ožrať, chcem si pamätať čo sa dnes stane. Otočila som sa a moje oči putovali po parkete. Rázom zastali na osobe, ktorá kráčala ku mne. Došlo mi zle už len pri pohľade na neho. Podišiel ku mne. „ Ahoj," pozdravil ma. „Ahoj," slušne som odzdravila. Tiahol z neho alkohol, ani sa mu nečudujem. Ledva sa držal na nohách, nikdy som ho nevidela v takomto stave. „Chcem ťa," šepol mi do ucha. Po celom tele mi behala husacia koža, cítila som sa neisto. Čo to so mnou je? Žeby vo mne burcoval strach? Možno áno, predsa je opitý a schopní čohokoľvek. „Nemám záujem, ťahaj za tou kravou," odbila som ho. Viem, že tohto budem ľutovať, ale musela som mu to povedať. Od teraz nemám kde bývať, keďže spolu už nechodíme. Nechcem tu už byť, radšej idem preč ako keby som mala ostať s týmto magorom. Zaplatila som a odišla. Kráčala som ulicou, keď ma niekto stiahol do tmavej uličky. Bála som sa. Nevidela som ho jasne, nevedela som čo má v pláne, aké úmysly má so mnou. Po tvári mi stiekla kvapka potu, bol to pot strachu, ktorý vo mne burcoval ako praskajúce drevo v plameňoch. „Vravel som ti, chcem ťa," zašepkal známi hlas. Jasné totálne ožratý Lucas. Prečo sa to musí diať mne? Snažila som ho odo mňa odtlačiť, ale nedalo sa. Priložil jeho pery na moje a mne sa chcelo grcať. Tá odporná pachuť alkoholu, je mi nagrc. Bránila som sa ako som len vedela. Nedalo sa, chytil ma za zápästie a surovo hodil o stenu dákej budovy. Zacítila som ako ma pichlo v chrbte. Bolesť mi nedovolila sa pohnúť, ale ak chcem utiecť musím. Cítila som jeho smradľavý dych na mojej tvári. Po tvári mi stekali vodopády sĺz. „Nechaj ma na pokoji, pusti ma!" kričala som ako zmyslov zbavená. Jeho ruky putovali pod moje šaty. Nemyslela som práve čo robím, skrátka som mu dala facku. On zavrčal a videla som ako zdvihol ruku a chcel ma udrieť, lenže niečia ruka mu v tom zabránila. Nevidela som cez moje uplakané oči veľmi dobre na jeho tvár. Všimla som si jeho vlasy, ktoré poli pohltené do tmy, čiže boli čierne. Neznámy mu jednu vrazil. Bola som mu vďačná aj keď poriadne neviem kto to je. Potom ma niekto chytil za ruku a ťahal preč. Zastali sme pri jeho aute. Oprela som sa o kapotu a vzhliadla som na môjho záchrancu. Neverila som vlastným očiam, predo mnou stál.....

PS: Pokračovanie nabudúce. Čo myslite, kto zachytil Lucasovu ruku? Kto odtial vzal Nikki, koho to videla pred sebou? Ako budú reagovať ostatní, keď sa všetko dozvedia? Vyrovnajú sa ich vzťahy? PPS: Lucas sa tam párkrát ešte objaví...... len záhadou bude za akých okolností a čo zase vyvedie.