Love you 12
21. 11. 2013
Christina
S Louisom sme vyrazili na farmu. Ani sa tam moc neteším, pretože strýko vie byť dosť otravný. Radšej budem myslieť pozitívne. Po ceste Louis pustil CD. Konečne nebola na ňom tá pieseň. Spievali sme celú cestu. Po dlhej ceste sme dorazili na farmu. Vystúpili sme z auta a išli rovno do stajne. Tam som našla strýka. „ Christina, ahoj, Louis,“ pozdravil nás. „ Ahoj,“ odvetili sme spolu s Louisom. „ Tak, kde máš tie kone, aby sme mohli začať?“ spýtala som sa. „ Nasledujte ma,“ odvetil. Obaja sme ho nasledovali. Viedol nás cez celú stajňu až sme prešli do druhej miestnosti, kde boli sedlá. „ Tak, zoberte si sedlá,“ povedal strýko. „ Nie, nie ja idem bez sedla,“ oznámila som. „ Aj ja,“ pridal sa Louis. Len som sa na neho pozrela. On bez sedla, čo ak sa mu niečo stane. Ak bude treba pomôžem mu. Strýko nás viedol do stajne a ukázal kone, ktoré treba nakopnúť. Vybrala som si nádhernú hnedú kobylu a Louis čierneho valacha. Vyskočila som na ňu a Louis na neho. Popchli sme ich do kroku a prešli do jazdiarne. „ Tak, ako budeme pokračovať?“ spýtal sa ma Louis. „ Tak, dáme kolečko v kroku a potom dve v kluse a jedno v cvale a jedno v trysku. Potom pôjdeme pre ďalšie kone,“ vravela som mu. „ Koľko koní vystriedame?“ opýtal sa Tommo. „ Neviem, ale dnes tu bude až do večera,“ odvetila som mu. Tak najprv sme si pokráčali, poklusali, pocválali a aj zabehli tryskom. S koňmi sme išli do stajne a nasadli na ďalšie. Takto to pokračovalo až do siedmej večera. Potom nás strýko skontroloval a len krútil hlavou. Čo mu sa mu zase nepáči. Celý čas nás len buzeroval a buzeroval. Za každým si našiel niečo, čo sme zle robili. Už som mu mala chuť aj niečo povedať, ale Louis mi rukou zakryl ústa. Dobre urobil inak by som, ani neviem čo by som povedala. Ešte sa nás spýtal, či neprídeme aj zajtra. Chcela som povedať nie ale Louis povedal áno. Čo to tomu chlapcovi napadlo. Nemôžem uveriť, že povedal áno. Ja ho raz zabijem. Strýko nám ukázal ešte zvyšok farmy a predstavil pracovníkov aj pracovníčky, ktoré boli s neho na nervy. To už bolo osem hodín večer. Konečne sme nasadli do auta a vyrazili domov. Teda ku chalanom, pretože Louis je unavený a ja tiež.
DOMA.....
Prišli sme do domu a to už bolo desať hodín. Zničení a unavení sme išli do izieb. Ja som išla k Harrymu.
Ani som neklopala a vošla dnu. Harry spal a Argos tiež. Ľahla som si vedľa nich. Zaspala som ako malé decko. Nič som nevnímala.
Ráno som ma zobudil Louis. „ Louis, ešte chvíľu,“ mrmlala som. „ Chris, už musíme ísť,“ naliehal. „ Idem, idem,“ pokračovala som „ Počkaj ma dolu.“ Nútene som vstala z postele a išla sa obliecť. Vlastne ani Harry nebol v izbe. Zišla som dolu do kuchyne k ostatným. Aj Harry tam bol so psom. „ Tiny, ty ale vyzeráš,“ zdesil sa Niall. „ Kedy ste včera prišli?“ opýtal sa Zayn. „ Ja neviem asi okolo desiatej,“ odvetil Louis. „ Asi tak nejako, dúfam, že sa dnes vrátime skoršie,“ vzdychla som si. „ Aj dnes idete?“ opýtal sa Hazza. „ Nechcela som, ale Louis mu povedal, že áno,“ pozrela som na Louisa. „ Čo, aspoň som mu nechcel vynadať,“ obhajoval sa. „ A prečo by som nemohla, snáď sa venujem koňom viac ako on a do mojej práce sa mi nikto srať nebude,“ zvýšila som hlas. „ Tak, dnes ostaneš pekne s nami doma,“ povedal Harry. „ Prepáč láska, ale ak tam dnes neprídem bude mi to hádzať pred oči,“ odvetila som mu. Pozrel sa na mňa smutným pohľadom. „ Tak zober Argosa a poď s nami,“ navrhla som. „ Nie, dnes ideme k vám, tvoja mama ho chce vidieť,“ povedal Harry. Moja mama? Čo s ním chce?
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
