Choď na obsah Choď na menu

Láska pri koňoch 9

6. 10. 2013

 

Lex
 
Kráčala som aj s Louisom po opačnej strane ranča. Mala som namierené na všetky miesta, ktoré som jej ukázala. Za rančom bola chata, ktorú  som vlastnila ja. Dostala som ju na svoje narodeniny. Nikdy som v nej nebola. Málokedy tam niekto bol, ale vždy sme s Lili chodili do lesa pri potok, čo bol za chatou asi desať metrov. Popchla som Bou do klusu a Louis urobil to isté s Rikom. Vedľa potoka som uvidela niečo čierne. Podišla som bližšie a bola to Búrka. Rozplakala som sa a bežala k nej.
„ Louis!“ skríkla som na plné hrdlo.
Louis ku mne pribehol a objal ma. Skoro sa aj on rozplakal. O pár sekúnd ma objal Harry, určite ma počul kričať.
„ To bude dobré,“ utešoval ma.
„ Nič nebude dobré, všetko skončilo, kvôli búrke som chcela ísť do Londýna a teraz ani nepôjdem,“ nariekala som.
„ Kúpiš si iného koňa,“ vravel mi.
„ Nie, ak umrie na koňa v živote nesadnem,“ plakala som ďalej.
Harry zavolal veterinára. Liam po neho šiel a priviedol ho k Búrke. Sedela som pri nej a hladila ju po krku , po celom tele. Keď prišiel veterinár, tak povedal, že ju musíme preniesť do stajne. Nemali sme ako, ale Nialla napadlo nákladné auto. Tak sme to skúsili a dáko sme ju priviezli na ranč. Nemala som srdce ju tak to vidieť. Ak sa jej niečo stane tak to neprežijem. Za toto môže len a len Lili. Netrápi ma vôbec kde je, nech sa jej stane niečo, ako to mohla urobiť. Chalani nasadli na kone a cválali pred nákladným autom, aby vedel kam má ísť. Nevládala som ani na koňa sadnúť. Harry ma vysadil na Bou a sadol si za mňa.
„ Kto zoberie Lenu?“ spýtala som sa bez života.
„ Ja ju zoberiem,“ ponúkol sa Niall.
Nikto nič nevravel a Niall zobral Lenu a sedel na Ashley. Ani neviem, kam ma Harry viedol. Jediné čo som uvidela, bol odlesk ligotajúceho sa slnka v odraze vo vode. To miesto je moje obľúbené. Ale myslela som len na Búrku. Keď som sa obzerala po okolí všimla som si niekoho sa kúpať v jazere. Tá osoba sa mi hnusila. Lili. Povedala som medzi zaťaté zuby. Harry podišiel ku mne a pevne ma držal okolo ramien a vlastne ma pevne objímal aby som jej niečo neurobila. Vyšla z jazera a rovno k nám.
„ Tak čo ako si to tu užívate?“ spýtala sa naduto.
„ Neukazuj sa mi na oči, čo si to urobila Búrke, nikdy v živote ťa nechcem vidieť!“ vrieskala som po nej.
„ Čo je s Búrkou?“ nechápala.
„ To ja neviem, Harry idem späť na ranč, nenechám tam Búrku a ak má umrieť, chcem byť pri nej,“ vravela som mu už so slzami v očiach.
„ Dobre ja prídem peši,“ oznámil mi Harry.
„ Nie ja mám odvoz,“ povedala som mu.
„ A kde?“ spýtal sa ma.
Zapískala som a z kríčovia vyskočil nádherný čierny žrebec. Bol divoký, ale ja som si ho skrotila a raz mi utiekol sem a ja som ho tu nechala. Búrlivák podišiel ku mne a ja som sa poriadne vyšvihla na jeho mohutný chrbát a chytila som sa hrivy. Ten žrebec bežal rýchlejšie než Búrka. Popchla som ho do trysku a tryskom pádila na ranč. Netrvalo ani minútu a už som bola na ranči. Rýchlim krokom som vletela do stajne kde ostatní na mňa pozerali ako na zjavenie.
Zosadla som zo žrebca a pustila ho späť do lesa.
„ Prečo si ho pustila?“ nechápal Zayn.
„ Búrlivák je odjakživa v lese a ak ho potrebujem zavolám na neho a on pribehne,“ odvetila som a podišla k Búrke.
„ Ako je na tom?“ spýtala som sa.
„ Bude v poriadku,“ odvetil veterinár.
„ To som rada, chcela by som si na nej zajazdiť, než odídem do Londýna,“ povedala som.
„ To nebude možné, jej liečba potrvá jeden rok a nesmie sa na nej jazdiť tak tiež jeden rok,“ oznámil mi veterinár.
„ To si robíte srandu,“ vzdychla som si.
„ Je tu rýchle liečenie, ale to stojí veľmi veľa peňazí,“ oznámil veterinár.
„ Bohu žiaľ si to nemôžem dovoliť,“ odvetila som.
Bolo to ako keby sa niečo vo mne zlomilo, ak by som Lili odpustila nič takéto by sa nestalo.
„ Idem za Harrym,“ povedala som ostatným.
Zapískala som a pribehol ku mne Búrlivák. Vyšvihla som sa na jeho mohutný chrbát a tryskom pádila za Harrym.
 
Niall
 
Doktor povedal, že je na tom lepšie ale nesmie sa na nej jazdiť rok. Bola z toho smutná, ale doktor navrhol rýchle liečenie. Bohu žiaľ si to Lex nemohla dovoliť. Zapískala a pribehol čierny žrebec, nasadla na neho a pádila tryskom jednak za Harrym.
„ Ja to zaplatím,“ oznámil som.
„ Stojí to dvadsať tisíc eur,“ povedal veterinár.
„ To mi je jedno, len nech sa čo najskoršie uzdraví,“ riekol som.
„ Niall, zbláznil si sa, prečo to robíš?“ nechápala Dan.
„ Pozrite, pre Lex veľmi tento kôň znamená, rozprávala mi čo spolu zažili a ako si nevie predstaviť život bez nej, má ju rada tak ako ty Liama a dokonca aj viac,“ dohovoril som.
Vytiahol som šek a vypísal určitú sumu a podal ju veterinárovi. Chcel som vidieť Ley šťastnú, je moja kamarátka a veľmi dobrá aj keď sme nezačali dobre.
Aj mi celkom vyhladlo a pobral som sa do kuchyne, kde som sa snažil niečo ukuchtiť.
 
Harry
 
„ Prečo toto všetko robíš, dobre vieš, že s tebou nikdy nebudem,“ vravel som.
„ Raz možno áno,“ odvetila Lili s úsmevom na perách.
„ Ak sa Búrka vylieči, odlietame späť do Londýna,“ oznámil som jej.
„ Len choďte, aspoň nebudete spolu,“ usmiala sa ešte viac.
„ Ak to nevieš Lex sa sťahuje k nám do Londýna a to nadobro,“ tento krát som mal ja úsmev na perách.
V tom som sa otočil na odchod. Skoro som vrazil do koňa. Všimol som si, že na ňom sedí Lex a je usmiata. Jej úsmev znamenal dobré správy ale bolo tom aj nejaké ale. Zoskočila z koňa a rozbehla sa ku mne. Dala mi ten najkrajší bozk pod slnkom.
„ Ako je na tom Búrka?“ spýtal som sa.
„ Bude v poriadku, len sa na nej rok nesmie jazdiť,“ povedala smutne.
„ Prečo si prišla?“ vyzvedal som, aj keď viem, že prišla za mnou.
„ Chcela som sa spýtať kedy odchádzame, lebo som sa prihlásila na preteky ale musím cvičiť s iným koňom,“ vravela všetko naraz.
„ Chcel som ísť ešte na menší výlet do Paríža,“ povedal som jej.
„ Láska, do Paríža môžeš ísť kedy koľ vek,“ odvetila mi.
„ Lenže ja tam chcem ísť s tebou,“ zahundral som.
„ Raz pôjdeme, len sa vráťme späť,“ naliehala.
Prikývol som a vymrštil som ju na žrebca. A ja som nasadol na Bou a spolu sme klusali smerom k ranču. Cestou sme rozprávali a plánovali čo budeme robiť po zvyšok posledných dní strávených na Slovensku. Prišla reč aj na to čo bude keď sa nasťahuje ku nám do Londýna a ako to bude s tým, keď odídeme na turné. Pomaličky sme sa približovali k ranču. Lex povedala, že so žrebcom pôjde na preteky a tak ho začne trénovať a ja jej budem asistovať. Len som jej stále prikyvoval ako debil. Konečne sme prišli na ranč. Lex išla rovno do voľného boxu aby jej Búrlivák neutiekol. Zatvorila ho tam a podišla k boxu kde je Búrka. Stála na nohách a to je dobré znamenie.
Lex podišla k nej a chytila ju za ohlávku. Ťahala ju von zo stajne a mierila rovno k ohrade. Vstúpila do ohrady a vypustila ju. Vyšla z ohrady a podišla ku mne. Spolu sme si sadli na trávu a pozorovali sme Búrku ako šantí na lúke. Obaja sme sedeli v objatí a pozerali na seba. Po chvíli prišiel Louis.
„ Čaute, čo vy tu?“ vyzvedal Louis.
 „ Pozorujeme Búrku,“ odvetil som.
„ Ale, Búrka počká čo nelehníte v posteli?“ zavtipkoval Louis.
Tresol som ho po hlave a zapišťal ako malé dieťa. Lex sa rozrehnila.
„ Tommo, ty si chlap?“ provokovala ho.
„ Dáku máš dobrú náladu,“ všimol si Tommo.
„ Choď sa pozrieť do stajne a uvidíš prečo,“ povedala Lex.
Louis sa bez slova vybral do stajne ani neviem čo tam robil. Čakali sme na neho približne pätnásť minút. Vyšiel zo stajne a celý červený.
„ Čo sa ti stalo?“ spýtala sa Lex.
„ Ten kôň mi pristupil nohu,“ odvetil Louis.
Lex sa rozosmiala a ja tiež. Smiali sme až sme plakali. Nevedeli sme prestať a keď som uvidel Louisov pohľad ešte viac som sa rozrehnil.
Vtedy dobehli ostatný a nechápavo na nás hľadeli.
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.