Beutiful 2 Úloha splnená
14. 3. 2014
Bree
"Hra sa ešte len začína," venoval mi úsmev a odišiel. Tá veta mi uviazla v hlave. Čo tým do paroma myslel? Jeho hry sú tajomné, lenže vždy som bola o krok pred ním. Otočila som sa k mojej novej bande dementov. Je vidno, že sú mafiáni a skvelý, lebo tie ich svalnaté telá vraveli za seba. Nevravím, že sa mi páčia svalnatý chlapci, ale podstata je tá istá. Venovala som svojmu šéfinkovi úsmev, ktorý odhalil moje dokonalé jamky. Nedalo sa nevšimnúť ich zaskočené pohľady, či otvorené ústa. Nejako sa nám zasekli?! Nie som tu na srandu, som jedna z nich a aj tak som lepšia ako oni šiesty dokopy. „Som Bree,“ predstavila som sa, čím som prerušila ticho. Môj hlas sa zvonivo rozľahol po miestnosti. Chalani sa pozreli jeden na druhého a potom všetci na blondiaka. Má tak krásne modré smaragdové oči. Jeho sladký úsmev, či hlások. Sníva sa mi? Rozplývam sa na jeho úsmeve? Nemožné čo so mnou robí jeden neznámy človek, k tomu môj šéf. „Som Niall a toto sú moji chlapci Liam, Louis, Zayn, Harry a Jasona poznáš,“ chladným hlasom prehovoril. Šiel z neho strach, ale ja som zvyknutá. Neľaknem sa ho, nepatrím medzi jeho obete, či poskokov, som samostatná jednotka v jeho týme. Nepotrebujem sa baviť s namyslenými egoistami. Je vidno ako som ich zaujala. „Tak ide sa domov,“ prehovoril Niall. Prikývla som. Som zvedavá na ich domček a základňu. „Ide so mnou,“ prehovoril kudrnáč. No žiadne také, vyzerá na ako úchyl, ktorý ženy využíva na sex. „Nie, idem s Jasonom alebo tuto s týmto blondiakom, nepotrebujem aby si ma niekde pretiahol,“ povedala som mu pravdu. Chalani sa rozosmiali a Harry od hanby s červenel. Povedala som to čo si myslím, a podľa ich smiechu typujem, že som uhádla. Nenávidím taký typ mužov. Radšej zomriem ako by som mala nastúpiť do jedného auta s ním. Nedá sa povedať o ňom nič škaredé, predsa je to sexy chlap, po ktorom ide polovica mesta, ale nie je pre mňa. Nechcem sa zapliesť s niekým kto patrí do môjho teda blondiakovho gangu. Nechcem potrebujem niekoho zabiť. Nakoniec som šla domov s Jasonom a Zaynom. Možno si práve s nima budem rozumieť. Cesta prebiehala v tichosti, samozrejme že ja ticho nebudem. Nemienim držať hubu lebo mi to nakáže šéf.
Po dlhej ceste sme zastavili pred asi tak trojposchodovým domom. Jeho krásna žltá farba ladila so slniečkom, ktoré svietilo. Vystúpili sme s auta a chalani ma ťahali dnu. O každom mám vlastnú mienku, ktorá sa môže zmeniť. Prešla som vchodovými dverami rovno do obývačky. Obývačka bola poriadne veľká, v strede bola veľká kožená sedačka, ktorá bola do elka. Pred ňou sa skláňal plazmový televízor. Žijú si tu luxusne. Ostatní chalani nás čakali v kuchyni, ktorá bola taktiež nádherná, steny boli saténovej farby, od ktorej sa odrážal každý spotrebič. Všetci boli usadení na stoličkách, len Niall tu chýbal. Samozrejme rada sa hádam, takže ho musím provokovať. Aj keď je šéf, ale mňa to tak strašne láka, že neviem moje chute ovládnuť. Nakoniec ho len vyprovokujem. Sadla som si na stoličku, ktorá je za hlavou stolu, čiže tam sedí šéf. „Bree, to nie je dobrý nápad, nedopadne to dobre,“ upozorňoval ma Jason. Musela som pokrútiť hlavou a usmiať sa. Dobre ma pozná, nech sa nehrá na neviniatko. „Dobre vieš aká som, je to len moja obeť, ktorá si so mnou ešte užije dosť,“ venovala som mu úsmev. Chalani ma nepoznajú, ale raz spoznajú. Do kuchyne sa dotrepal aj náš šéfinko, ktorý sa zarazil hneď ako ma uvidel na jeho mieste. Na tvári sa mu objavil nazúrený výraz a na tej mojej zase veľký úškrn. Dobre vie o čo mi ide. Predsa ten úškrn na mojej tvári pochopí každý. Odignoroval to všetko a sadol si na druhú stranu stola. Všetci mali prekvapené výrazy, ktoré boli prekvapené jeho správaním. Nikto nečakal ako zareaguje. Ostala som sklamaná, žiadna hádka nebude, no škoda. „Takže, som rád, že si v našej skupine, ale máme pár pravidiel,“ začal vravieť. Pozrel sa na chalana vedľa neho. Prikývol a uchechtol sa. „Som Liam a žiadnom prípade sa nedotikaj mojich vecí,“ povedal jasne. Samozrejme, ja ich nebudem dodržiavať aj keby ma zabíjali vlci. Práveže mňa zákazy priťahujú. „Som Louis a v žiadnom prípade mi nevyžieraj mrkvu!“ povedal prísne. Nechápala som tomu čo povedal. „Vy tu máte králikov?“ spýtala som sa zmätene. Všetci vybuchli do hurónskeho smiechu. Stále som nechápala, čo má z mrkvou? „Louis ju je, je to jeho obľúbená zelenina,“ vysvetlil mi Jason. Len som si vzdychla. Toto je banda debilov, kam som sa to len dostala? Tak som zvedavá na ďalšie pravidlá. „Som Zayn a nedotýkaj sa môjho laku či zrkadla!“ usmial sa. To musí byť riadny narcis. Takého chalana som nevidela dlho, naposledy keď som mala 13 rokov. Bývala som v jednej dedinke aj s našimi a on bol náš sused, tiež mal také vlasy ako Zayn. ten chalan ma neznášal, lebo som mu raz niečo urobila ale netuším čo. Zahľadela som sa na neho a prezerala si ho. „Ty si býval vedľa pani Siery v Bradforde?“ spýtala som sa ho. On len jemne prikývol a ja som pochopila, že je to ten istý chalan z tej istej dediny, nezmenil sa ani kúskom správania. Stále ten istý sebepáčny chalan. Snažila som si spomenúť čo som mu urobila ako keby zázrakom to prišlo. „Ako sa ti podarilo zmyť ružovú farbu z vlasov?“ spýtala som sa ho pomedzi záchvat smiechu. Naozaj som tak vystrájala? No nič s tým nenarobím. „Ty, zmýval som to mesiac!“ zvolal a skočil cez stôl na mňa. Vravela som, že je to banda magorov. Musela som sa zasmiať. Odhodila som sa od stolu a jeho som sotila na zem. Neodradil sa od toho a znovu zaútočil. Neváhala som a dala mu pravačkou do brucha a päsťou do sánky. Chalani ho posadili na stoličku a pozerali na mňa. „Si dobrá, dala si dole môjho najlepšieho muža,“ povedal Niall. Usmiala som sa. Samozrejme že som dobrá, som najlepšia. „Viem, som lepšia ako ty,“ usmiala som sa zase. Jeho tvár očervenela. Dnes som si užila až toľko? Rada sa bijem. Na konte mám asi tak 265 bitiek, 300 vrážd a to som postíhala len za rok. Nie je to blbé? Za jeden rok toľko ľudí zabiť? Pokračovali sme v tých stupidných pravidlách.
Moja úloha je splnená. Všetkých som si preverila a zistila som, že Zayn je naozaj výbušný, ale ja sa viem kontrolovať. Zvládla by som ho raz dva. Niall si nevšíma moju náladu, ignoruje moje konania. Snaží sa dobre, ale nájdem jeho slabinu. Dokážem ho zložiť. Stačí trpenlivosť a niečo čím ho dám dolu. Nechcem nastúpiť na jeho miesto, ale šak čšo..... „Mali by sme sa venovať plánu na tvojho otca,“ pripomenul mi Louis. Prikývla som. Všetci sa ponorili do svojich myšlienok.
PS: Nie je to o ničom ale v každej poviedke musí byť časť o ničom aby to niečo prišlo.... ďakujem Peťke ya komentár a snáď sa ti to páčiť bude a tebe je venovaná táto časť
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
